"Veterinár sa už ani nemôže volať zverolekár, lebo už len likviduje," hovorí 96-ročný profesor JÁN PLEVA. Naráža tým aj na rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy usmrtiť dvetisíc kráv nakazených slintačkou a krívačkou.
Pleva od roku 1960 pôsobil ako krajský veterinárny lekár vtedajšieho východoslovenského kraja, o päť rokov neskôr sa stal šéfom veterinárnej služby na Slovensku.
V rozhovore pre denník SME spomína, ako to vyzeralo, keď sa toto vysoko nákazlivé ochorenie šírilo po Slovensku pred polstoročím, ako dojičky spali s kravami v maštali, aby sa zabránilo prenosu nákazy, aké opatrenia vtedy ako šéfveterinár prijímal a ako zvieratá liečil.
Ako to na Slovensku vyzeralo počas epidémie slintačky a krívačky v sedemdesiatych rokoch minulého storočia?
Pamätám si na slintačku a krívačku v rôznych obdobiach, keď sa u nás vyskytla.
Keď som bol v roku 1965-66 šéfom veterinárnej služby, mali sme slintačku v juhovýchodných okresoch. Veľmi rýchlo sme ju zlikvidovali. Mali sme ju aj na východe, v Medzilaborciach, ani tá netrvalo dlho.
Odkiaľ v tom čase choroba prišla?
Je to veľmi nákazlivá choroba, ktorá sa prenáša rôznymi predmetmi. Najčastejšie ju prenesú ľudia. Ukázalo sa to všade, kde sme vystopovali odkiaľ prišla nákaza. Nechcem na Maďarov nadávať, ale vo väčšine prípadov sme ju dostali z Maďarska.
V 70. rokoch bola v Medzilaborciach svadba a tiež na ňu nákazu priniesli Maďari. Vtedy sa ľudia veľmi veľa navštevovali, bol rušný pohyb cez hranice.
Čiže ste tiež zamedzili pohyb ľudí?
Keď som bol šéfom veterinárnej služby, urobil som na hranici obmedzenia, aby zvieratá neprenášali cez hranice. Ľudia tiež museli prejsť cez rohožku, ktorá bola napustená dezinfekčným roztokom.
Chodili za mnou funkcionári, aby som uvoľnil opatrenia. Vtedy sa veľmi kupovali hrnce. Radili mi, aby som uvoľnil opatrenia, pretože sa obchody sťažovali, že sa im nepredáva tovar.

Nakazilo sa vtedy veľa zvierat?
Tam, kde sa ľudia zachovali disciplinovane, nám slintačka nerobila veľké problémy. Ruch nebol taký, ako je dnes. V súčasnosti je nákaza dnes tu a zajtra môže byť v Taliansku alebo v Turecku. O to sme to mali ľahšie. Vstupné brány na hraniciach sme dokázali ustrážiť.
Keď som bol krajským veterinárom v Medzilaborciach, mal som veterinára, ktorý si rád vypil. Vtedy boli zavedené služby, keď mal lekár mal na starosti všetko, čo nahlásili ľudia. Veterinár sa bol pozrieť v jednej obci, kde bola slintačka.
Tento nešťastník mal nahlásených aj ďalších šesť obcí, kde mali majitelia choré zvieratá. Všetky obce navštívil a rozniesol do nich slintačku. Musel som to zatajiť, lebo by ho boli zavreli. Vtedy bola doba taká.
Čiže ste tie zvieratá usmrtili?
V tom čase boli dva prístupy ku slintačke. Jeden hovoril, že kravy treba zlikvidovať.